citaj s porozumenim, nakladna zeleznicna doprava..... (aj ked ano, nevyjadril som sa asi dost jasne ked som napisal len "naklad")
ono aj tretia rura smer lamac by sa zisla a to dokonca aj keby sme tam nemali vobec ziadnu nakladnu a chceli dakedy zeleznicu vediet lepsie a s rozumnejsim taktom vyuzivat aj na vnutromestsku dopravu....
Stále mi uniká, v čom by mal byť prínos odklonenia vlakov z hlavnej stanice.
Prečo by nestačila tam tretia rúra smerom do Lamača. Vo Viedni sa na Guartier Belvedere vybaví 28 osobných vlakov za hodinu na dvoch koľajach, takže nerozumiem, načo u nás potrebujeme také megalomanské prepojenia.
lepsie umiestnenie asi nevymyslis, problemom by bolo asi to zaustenie od rendezu resp. aj od BA-UNS a trate z DS/KN/BA-Pod.Biskupice; most na trati do Marchegu mas v podstate v osi vyustenia tunela, na tejto strane je skor komplikovane zaustenie prave do trate smer Kuty.... ale ano, okrem tunela je tam este par megalomanskych fantazii vyzadujucich velky objem investicii aj prac; ktore si myslim ze konecnom dosledku by boli drahsie ako samotny tunel....
a takto pokope zhromazdene tunely by zas niesli vyhodu spolocnej unikovej rury (tu mi ale zas zacne vyvstavat otazka dohladu, a potreba jeho kompetencii tak v cestnej ako aj zeleznicnej casti)
Nie som si istý, či by trasovanie diaľničného tunela bolo vhodné pre nákladnú železničnú dopravu, ktorej by sa zišlo napojenie na ŽST Bratislava východ a z druhej strany na Volkswagen a trať na Marchegg (ideálne bez úvrate)
Možno to mohli spraviť poriadne na prvý pokus. Nebyť tej magistrátnej partizánčiny sme sa mohli hádať o dôležitejších veciach. (Cyklopruh považujem úplne za ok a debaty a búrku v š…, ale pravdou je, že v záujme toho, aby vznikol, sa vôbec nijako nekomunikoval vopred a naozaj trpí niekoľkými chybami, ktoré sú ľahkými terčmi.)
Ja som skôr za to, nech je viac tunelov v rámci mesta ako kdesi ďaleko od ruky. Skôr ako Tunel Karpaty bude nejaká rýchlostná cesta Trnava - Senica - Kúty, čo by pomohlo viac ako tunel z Rače do Marianky... V BA by pomohla nielen severná tangenta, ale aj ďalšie podzemné prepojenia, ktorými by sa dalo obísť centrum mesta (napr. viem si jeden predstaviť medzi Pražskou a Mlynskými nivami - popod Prezidentskou záhradou, Kollárovým nám. a Ulicou 29. augusta to by boli cca 2 km)
nuz, a ja by som tam najradsej (ked tam uz bude raziaci stit) videl vo finale tie rury 4, jednu este pre zeleznicu, aby naklad v smere vychod zapad mohol obist hladnu stanicu.....
Vallo teraz hovorí do telky, že idú ten najlepší bezchybný dokonalý cyklovýtvor na Vajanského "v najbližších dňoch" znova meniť. Ako môže niekto až takto hlboko klesnúť.
Keby bola olympiada v domyslani si blbosti, tak vyhras zlato
Hovorim, ze 11km tunel pod kopcom ma precedens v Europe a ze mame na to technologiu postavit cestno-"dialnicny" tunel s obojsmernou premavkou v jednej rure. A ked to dokazali v 1965 tak s nasimi technologiami z 2024 to problem byt nemoze spravit a postavit
A jeden príklad je napríklad Mont Blanc tunel. Ma 11km a je súčasťou diaľnice A40/N205/E25 a je spravený pod ešte masívnejšou horou ako Karpaty. Jedine čo sa ťažko porovnáva je počet aút lebo síce nedosahujú vysoké čísla ale mýto je podľa internetu €48 jedným smerom pre auta a tuším €300 pre kamióny a po požiary v 1999 určite nechcú ísť na 100% kapacitu.
Pre obojsmerný jednorúrový tunel je maximum 10 000 vozidiel v jednom smere - pri vyššom predpokladanom počte je potrebné stavať rovno dvojrúrový.
A je potrebné myslieť aj na to, že obojsmerná premávka si vyžaduje extra náklady na technológiu (vetranie, dopravné značenie) či zálivy na oboch stranách, takže určite to bude stáť viac ako polovicu ceny plného profilu. Plus dostavba druhej rúry v budúcnosti môže predstavovať technologický i logistický oriešok (ako to môžeme vidieť pri Branisku).
Takmer polovicna cena, postavi sa obchvat Bratislavy, v Europe su aj dlhsie tunely v takom istom rieseni cize know-how je, a sucasna vlada na tom nakradne este viac ako na D4R7.
Nevidim, preco by to malo byt nepriechodne riesenie
Za dalsie si myslim, ze SK-AT si naozaj zasluzi dalsi cestny prepoj pomocou severnej D4, lebo vsak na celej hranici mame iba A6-D4, Berg, Kompa v Zahorskej a Hohenau.
3pa3ck3
A je potrebné myslieť aj na to, že obojsmerná premávka si vyžaduje extra náklady na technológiu (vetranie, dopravné značenie) či zálivy na oboch stranách, takže určite to bude stáť viac ako polovicu ceny plného profilu. Plus dostavba druhej rúry v budúcnosti môže predstavovať technologický i logistický oriešok (ako to môžeme vidieť pri Branisku).