História martinskej MHD v rokoch 1963 až 2021


1963 - 1989: Československá automobilová doprava Banská Bystrica n. p., dopravný závod 906 Martin

Krátko po začlenení MHD v Martine a Vrútkach do okresného podniku ČSAD Martin prišlo na jar 1963 k zrušeniu okresných podnikov a vytvoreniu krajských podnikov ČSAD. Martinský podnik sa stal súčasťou národného podniku ČSAD Banská Bystrica ako Dopravný závod 906 Martin.

V priebehu nasledujúcich rokov zažívala MHD v Martine a Vrútkach svoj najväčší rozmach. Budovali sa nové sídliská, z ktorých bolo potrebné zabezpečiť dopravu obyvateľov do škôl či priemyselných podnikov. Koncom 1960-tych rokov začali byť dodávané nové mestské trojdverové autobusy Karosa ŠM 11 a v nasledujúcich desaťročiach pomohli vysoké prepravné nároky zvládnuť aj prvé kĺbové autobusy Ikarus 280. V roku 1982 začala dlhá éra autobusov Karosa radu 730.

Ešte v prvej polovici 1960-tych rokov boli sprievodcovia v autobusoch nahradení samoobslužným predajom lískov, pri ktorom cestujúci nastupovali prednými dverami a sami si zakúpili cestovný lístok pri vodičovi. 1. augusta 1977 bolo v Martine zavedené bezhotovostné odbavovanie cestujúcich s predpredajom lístkov mimo vozidla. Cestujúci mohli s vopred zakúpenými lístkami nastupovať všetkými dverami, pri ktorých boli umiestenené mechanické dierkovače lístkov. Cestovné lístky bolo možné zakúpiť aj v automatoch Merona na zastávkach. Cena cestovného lístka bola 1 Kčs.

V roku 1980 mala martinská MHD už 28 liniek. Ich zoznam je uvedený v tabuľke nižšie (podľa publikácie Martin a okolie, Osveta 1980). V tomto období už bola v centre Martina vylúčená doprava z dnešnej ulice M. R. Štefánika (vtedy ul. Osloboditeľov), ale ešte sa premávalo cez Námestie SNP (Kollárova - Riadok - Nám. SNP - A. Sokolíka - Hviezdoslavova, resp. Bernolákova - Francisciho - Riadok - Nám. SNP). Zakrátko však bola doprava presmerovaná na novovybudované komunikácie Kohútova a Jesenského.

Linka Trasa
10 Martin Priekopa – ŽST Vrútky
11 Martin – Záturčie – ŽST Vrútky
12 Martin – Priekopa, I. kolónia – ŽST Vrútky
13 Martin – Priekopa III
14 Martin – Košúty – Paneláreň – ŽST Vrútky
15 Ľadoveň –  ŽST Vrútky
16 Martin – ŽST Vrútky cez autoservis Priekopa, Hôrka
20 Ľadoveň – Vrútky – ŽOS SNP
21 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Nákladné nádražie
22 ŽST Vrútky – VÚ Priekopa
23 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Kolónia Hviezda
24 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Pamätník Karvaša a Bláhovca
25 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Dolné Vrútky
26 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Lipovec
27 Martin – Priekopa – ŽST Vrútky – Lipovec – Turčianske Kľačany
30 Martin – Záturčie
31 Záturčie – Podháj – Martin – Bystrička
32 Záturčie – Podháj – Martin – Bystrička – Lázky
33 Martin – Podháj, Veterná ul.
40 Martin – Stráne
41 Ľadoveň – Stráne
50 Martin – Nám. SNP – Sever – Košúty, sídlisko
51 Martin – Sever – Košúty – Paneláreň
52 Tomčany – Martin – Košúty, sídlisko
53 Košúty, sídlisko – Sever – ul. Červenej armády – Tepláreň
54 Košúty, sídlisko – Sever – ul. Červenej armády – Závody ťažkého strojárstva
55 Lekárska fakulta UK (bez uvedenia trasy)
56 Ľadoveň – Sever – Košúty, sídlisko

Číslovanie liniek bolo v zásade tvorené na oblastnom princípe, linky s rovnakou číslicou na mieste desiatky obsluhovali rovnaké oblasti (1 - Martin - ŽST Vrútky, 2 - z Martina do jednotlivých častí Vrútok + Lipovec, Kľačany, 3 - Podháj, Záturčie, 4 - Stráne, 5 - Košúty).

V priebehu 1980-tych rokov bola vypracovaná prvá optimalizácia liniek MHD a následne bola uvedená do praxe. Nová organizácia dopravy ale narazila na odpor časti cestujúcej verejnosti a tak boli linky po niekoľkých týždňoch vrátané do pôvodného stavu. Projekt optimalizácie bol podobný ako v neďalekej Žiline, kde sa optimalizáciu podarilo doviesť do konca.

1989 - 1993: Československá automobilová doprava Banská Bystrica š. p., odštepný závod Dopravný závod 906 Martin

V roku 1989 prišlo k zmene právnej subjektivity ČSAD z národných podnikov na štátne podniky. Názov "dopravný závod" za zachoval len v ČSAD Banská Bystrica, iné používali len odštepné závody. Po rozdelení Československa sa zmenil aj názov podnikov ČSAD. Z ČSAD Banská Bystrica vznikol v auguste 1993 štátny podnik Slovenská automobilová doprava s jednotlivými odštepnými závodmi.

V roku 1992 skončila systematická obnova vozidlového parku MHD a v roku 1993 sa drasticky znížili dotácie od štátu. Vozidlový park bol tvorený len autobusmi Karosa B 731/732 a Ikarus 280. Od tohto obdobia začala dlhá stagnácia martinskej MHD. Pre lepšiu kontrolu výberu cestovného bol zavedený nástup do vozidiel prvými dverami, kde sa nachádzali označovače cestovných lístkov. Náklady na MHD postupne rástli, preto sa postupne začalo zvyšovať aj cestovné. Postupne sa tiež začali obmedzovať spoje na linkách a niektoré linky boli zrušené, prípadne sa upravila ich trasa. K zásadnejšej úprave linkového vedenia ale neprišlo.

Mesto Martin malo už začiatkom roka 1993 záujem o vyčlenenie prevádzky martinskej MHD od závodu ČSAD a o znovuobnovenie mestského dopravného podniku. Snahy mesta ale neboli úspešné.

1994 - 1995: Slovenská autobusová doprava Banská Bystrica š. p., odštepný závod Dopravný závod 906 Martin

V januári 1994 sa opäť zmenila organizačná štruktúra, pričom prišlo k rozdeleniu krajských podnikov Slovenskej automobilovej dopravy na podniky osobnej (SAD) a nákladnej (NAD) dopravy. Martinskú MHD zabezpečovala Slovenská autobusová doprava Banská Bystrica, DZ 906 Martin.

1995 - 1999: Slovenská autobusová doprava Martin, š. p.

Od 1. júla 1995 sa štátny podnik SAD Banská Bystrica rozdelil na jednotlivé okresné podniky SAD. V Martine vznikol š. p. SAD Martin, ktorý ďalej pokračoval aj v prevádzkovaní MHD v Martine, Vrútkach a priľahlých obciach.

Stagnácia MHD v Martine pokračovala aj v týchto rokoch. Vozidlový park bol doplnený iba troma novými autobusmi - v roku 1996 dvoma Karosami B 732 a v roku 1997 jedným autobusom Karosa B 932. Zastaraný vozidlový park bol udržiavaný v prevádzkyschopnom stave vykonávaním generálnych opráv autobusov. Pokračovalo aj zvyšovanie cien cestovných lískov. Do roku 2000 sa cena jednorazového základného cestovného lístka zvýšila na 8 Sk.

1999 - 2002: Slovenská autobusová doprava Žilina, š. p., odštepný závod Martin

V auguste 1999 bol podnik SAD Martin začlenený do štátneho podniku SAD Žilina ako odštepný závod Martin v rámci príprav na privatizáciu podnikov SAD.

Takmer celý vozidlový park martinskej MHD bol na konci 20. storočia na hranici svojej životnosti. Financie na nákup nových autobusov chýbali a tak neostávalo nič iné, len predĺžiť životnosť vozidiel masívnymi generálnymi opravami. Začiatkom 21. storočia prešlo generálnou opravou väčšie množstvo autobusov Karosa B 731 a B 732 a na doplnenie vozidlového parku boli do Martina presunuté aj autobusy z iných prevádzok SAD Žilina.

V roku 2000 bola v autobusoch MHD zavedená možnosť bezhotovostnej kúpy cestovných lístkov prostredníctvom čipovej dopravnej karty, na ktorú bolo možné nahrať finančný kredit. Vozidlá boli pri prvých dverách vybavené čítačkou kariet s tlačiarňou lístkov od firmy EMtest a vodič dostal elektronický palubný počítač (pokladňu).

2002 - 2021: Slovenská autobusová doprava Žilina, a. s., odštepný závod Martin

Od 1. októbra 2002 bol štátny podnik SAD Žilina transformovaný na akciovú spoločnosť. Akcionárom spoločnosti bol Fond národného majetku SR. V roku 2004 štát odpredal 49 % akcií SAD Žilina spoločnosti Slovenská investičná a realitná spoločnosť, a. s., Žilina (SIRS). Vstup súkromného investora vytvoril podmienky aj na obnovu vozidlového parku martinskej MHD.

V roku 2005 prešlo zabezpečovanie služieb MHD (objednávanie dopravy vo verejnom záujme, preplácanie straty dopravcovi) zo štátu na mestá a obce. Mesto Martin sa rozhodlo pokračovať v zabezpečovaním mestskej hromadnej dopravy prostredníctvom dopravcu SAD Žilina. Zmluvný vzťah so SAD Žilina bol postupne predlžovaný až do konca roka 2021.

Linkové vedenie

V roku 2003 bola sieť liniek martinskej MHD tvorená 25 linkami. Viaceré linky mali len niekoľko účelových spojov denne. K novému hypermarketu Tesco premávala špeciálny Tescobus, ktorý bol neskôr označený číslom 17. Mestské autobusy zabezpečovali aj zmluvnú dopravu k podnikom Trim Leader (L1), Ecco (L2) a Volkswagen (L9). Školská linka bola vedená pod číslom 3. Prehľad štandardných liniek MHD je uvedený v tabuľke, nad rámec uvedených trás boli na mnohých linkách vybrané spoje vedené zachádzkami k rôznym podnikom. Keďže v poradí ani druhú vypracovanú optimalizáciu liniek (viď v texte nižšie) sa nepodarilo uviesť do praxe, tento stav linkového vedenia prakticky len s minimálnymi úpravami vydržal až do konca roka 2021.

Linka Trasa
7 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Lipová/I. kolónia Medňanského Nákladné nádražie
10 SAD Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa Vrútky, aut. stanica
11 Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Podháj Horné Záturčie Dolné Záturčie Vrútky, aut. stanica
12 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Lipová/I. kolónia Medňanského Vrútky, aut. stanica
14 Vrútky, aut. stanica – Priekopa – Košúty, sídlisko – Ecco – Paneláreň (jednosmerná trasa)
15 SAD Hviezdoslavova Sever Košúty Dolné Záturčie Horné Záturčie Podháj Červenej armády A. Pietra SAD
20 Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa Vrútky, aut. stanica ŽOS Vrútky
21 SAD – Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa Vrútky, aut. stanica Nákladné nádražie
22 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa VÚ SIM ( << Medňanského – << Vrútky, aut. stanica)
23 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa – Vrútky, aut. stanica – Hôrka – Kolónia Hviezda
24 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa – Vrútky, aut. stanica – Fr. partizánov Pamätník Karvaša a Bláhovca
27 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty Priekopa – Vrútky, aut. stanica – Fr. partizánov Dolné Vrútky Lipovec Turčianske Kľačany
30 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Červenej armády Podháj Horné Záturčie Dolné Záturčie
31 Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Červenej armády Podháj Horné Záturčie Dolné Záturčie
33 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Červenej armády Podháj Horné Záturčie Dolné Záturčie Kolónia Hviezda
34 SAD Hviezdoslavova Červenej armády Podháj Horné Záturčie Dolné Záturčie Košúty Sever A. Pietra SAD
40 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra Červenej armády Hollého Stráne
41 Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Červenej armády Hollého Stráne
42 Ľadoveň Bernolákova Robotnícka Tepláreň ZŤS Hollého Stráne
50 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra – Sever – Košúty, sídlisko
51 SAD Hviezdoslavova/A. Pietra – Sever – Košúty, sídlisko Ecco Paneláreň
52 (SAD –) Tomčany Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty, sídlisko
55 SAD Biotika  Hviezdoslavova/A. Pietra ŠD LF UK  Sever  Košúty  Priekopa  Vrútky, aut. stanica
56 Ľadoveň Hviezdoslavova/A. Pietra Sever Košúty, sídlisko
62 Bystrička, Lázky Odtoky Prieložtek Hviezdoslavova Ul. A. Pietra – Prieložtek – Odtoky – Bystrička, Lázky

5. októbra 2006 bolo otvorené nové obchodné centrum Tulip, ku ktorému si centrum objednalo bezplatnú autobusovú linku zvážajúcu zákazníkov z jednotlivých častí mesta. Tento autobus premával po dvoch trasách, z Ľadovne a z Vrútok. Od 16. júna 2007 bola bezplatná doprava k OC Tulip zrušená.

V rokoch 2005 - 2006 prebehlo viacero dopravných prieskumov, na základe ktorých následne Žilinská univerzita pre mesto Martin spracovala projekt optimalizácie liniek martinskej MHD. Cieľom mesta bolo znížiť finančné prostriedky vynakladané na MHD, ale aj sprehľadniť a zjednodušiť systém MHD. Z pôvodných 25 liniek malo byť po optimalizácii vytvorených 15 liniek (7, 8, 9, 10, 11, 15, 23, 24, 27, 30, 34, 41, 50, 52, 62 - nové boli 8 a 9, ostatné boli pôvodné, alebo mierne upravené). Niektoré pôvodné linky mali byť zrušené bez náhrady, za iné boli náhrady formou prestupu medzi viacerými linkami. Zjednodušiť sa mali aj cestovné poriadky a zabezpečiť nadväznosti medzi linkami. Zlepšená mala byť aj víkendová premávka. Optimalizácia mala byť spustená k 1. augustu 2007, no po odbornej i neodbornej diskusii v rámci jej pripomienkovania mesto nakoniec od jej zavedenia ustúpilo. Dovôdom bol tiež fakt, že dopravca optimalizáciu nepodporil, keďže podľa neho navrhovaný stav nebol výrazne lepší ako východiskový stav a neviedol k reálnej úspore nákladov. V ďalších rokoch tak bola optimalizácia MHD v rukách dopravcu, ktorý v rámci dlhodobej viacparametrovej optimalizácie MHD stanovil "optimálny počet autobusov, kvalitné nákladové ukazovatele, veľmi slušné tržby a prijateľnú stratu, ktorá patrila medzi najnižšie spomedzi porovnateľných miest na Slovensku". Plán dopravnej obslužnosti, ktorý by slúžil ako podklad k organizácii MHD, si dalo mesto Martin vypracovať až v roku 2019.

V roku 2010 mesto plánovalo zaviesť v meste nočnú dopravu. Do verejnej súťaže na túto službu sa prihlásili traja dopravcovia, z ktorých najvýhodnejšiu ponuku predložila SAD Žilina. Pre nepriaznivú finančnú situáciu mesta ale k podpisu zmluvy nakoniec neprišlo.

Od 3. októbra 2011 prišlo k redukcii menej vyťažených spojov na linkách 40, 41, 62 a linka 23 bola presmerovaná cez Ľadoveň. Už 30. októbra sa opäť zvýšil počet spojov na linkách 40 a 41. V júni 2013 začala linka 22 premávať aj k Novej Neografii v Priekope. Od 1. novembra 2014 premávala nová linka 44 po trase SAD – Ľadoveň – Hviezdoslavova – Červenej armády – Stráne – Podháj – Záturčie – Košúty – Sever – A. Pietra – Ľadoveň – SAD so štyrmi dopoludňajšími spojmi.

Bezplatná linka 17 do Tesca financovaná týmto obchodným reťazcom premávala v tomto období po dvoch trasách:

  • Tesco - Dolné Záturčie - Horné Záturčie - Podháj - Hollého - Stráne - Hollého - Tesco (3 spoje popoludní)
  • Tesco A. Pietra Ľadoveň Hviezdoslavova Sever Košúty – Tesco (5 spojov od obeda do večera)

Od 12. marca 2018 bola na krátky čas zriadená nová linka 18 k rozšírenému OC Tulip, na ktorej platila bežná tarifa. Linka nahradila dovtedy premávajúci mikrobus "Tulip strela", ktorý premával od začiatku leta 2007. Linka 18 však ponúkala len zlomok spojov, ktoré zabezpečoval tento mikrobus. Zrušená bola už 9. decembra 2018. Autobus premával popoludní a večer po dvoch okružných trasách:

  • Tulip Košúty A. Pietra Nemocnica Ľadoveň Hviezdoslavova Červenej armády Podháj Tulip
  • Tulip Priekopa ŽST Vrútky Dolné Záturčie Tulip

Bezplatný Tescobus číslo 17 bol pre nízku využívanosť zrušený k 1. augustu 2019.

Počas pandémie choroby Covid-19 bola od 16. marca 2020 výraznejšie obmedzená premávka liniek MHD. V závislosti od aktuálnej pandemickej situácie a platných opatrení autobusy premávali v sobotnom, alebo v prázdninovom režime, prípadne v sobotnom režime so školskými spojmi. Do konca roka 2021 sa štandardný školskoročný režim premávky obnovil len na krátky čas od septembra do polovice novembra 2020. V rámci protipandemických opatrení bolo v autobusoch zakázané obsadzovanie prvého radu sedadiel a nástup bol povolený len s prekrytím dýchacích ciest.

Vozidlový park

Rokom 2003 sa opäť začali nakupovať aj nové autobusy. Išlo o typ Karosa B 952, z ktorého bolo za dva roky nakúpených 8 vozidiel. Nové 12-metrové autobusy však nahradzovali aj dožívajúce veľkokapacitné Ikarusy 280. Prevádzka "harmonikových" autobusov Ikarus 280 v Martine skončila po oficiálnej rozlúčkovej jazde s týmto typom autobusu začiatkom mája 2005.

Ďalším míľnikom vo vozidlovom parku martinskej MHD bolo zakúpenie prvých nízkopodlažných autobusov Irisbus Citelis 12M na konci roka 2005. Do roku 2008 bolo zakúpených 15 týchto vozidiel. Obnova vozidlového parku skončila začiatkom roka 2009, kedy sa do premávky zaradilo 24 čiastočne nízkpododlažných autobusov Irisbus Crossway LE City 12M. Nové autobusy mali jednotný náter v modrej metalíze. Martinská MHD mala po tejto obnove najvyšší podiel bezbariérových autobusov (78 %) v rámci MHD na Slovensku. Prevádzka autobusov Karosa B 732 bola ukončená rozlúčkovou jazdou s posledným vozidlom v novembri 2011. Počet vozidiel martinskej MHD klesol z 53 v roku 2008 po redukciách cestovných poriadkov a optimalizácii obehov vozidiel na 44 v roku 2013, neskôr bol pre odkladanú obnovu vozidlového parku a vyššiu poruchovosť starších vozidiel zvýšený jazdenými vozidlami na 45 autobusov v roku 2018, resp. 46 vozidiel v roku 2019. Okrem štandardných 12-metrových autobusov bolo vo vozidlovom parku aj jedno malokapacitné vozidlo.

V roku 2009 boli vozidlá vybavené systémom na sledovanie GPS polohy a mobilnou technológiou GPRS na online prenos údajov do dispečerského pracoviska. Dispečerské pracovisko so systémom Trans Fleet bolo spustené v roku 2010. Na základe údajov o jazdných dobách z vozidiel pravidelne prichádzalo k úpravám cestovných poriadkov na jednotlivých linkách. Vďaka online dispečerskému sledovaniu vozidiel sa podarilo zvýšiť priemernú presnosť odchodov spojov z 56 - 57 % v roku 2012 na 84,8 % v roku 2016.

V roku 2009 pripravila SAD Žilina projekt plynofikácie vozidlového parku martinskej MHD, ktorý ale nenašiel podporu v martinskom mestskom zastupiteľstve. Pre nákup nových plynových autobusov sa chcel dopravca uchádzať o príspevok z eurofondov. Dopravca potreboval pre svoj zámer finančné krytie v podobe záložných práv na viacero mestských pozemkov a nehnuteľností, s čím poslanci mesta nesúhlasili.

Tarifa

V roku 2002 bola cena jednorazového cestovného lístka na jednu cestu bez prestupu 8 Sk. Niekedy do prvej polovice roka 2003 prišlo k zvýšeniu jeho ceny na 9 Sk a znevýhodneniu kúpy lístka v hotovosti u vodiča prirážkou 2 Sk, výhodnejšie bolo preto kupovanie lístkov bezhotovostne dopravnou kartou s nabitým kreditom. Už v septembri 2003 prišlo k ďalšiemu zvýšeniu cien cestovných lístkov z dôvodu zvýšenia spotrebnej dane z nafty, nárastu ďalších nákladov i zavedenia povinného používania zimných pneumatík na autobusoch. Cena základného lístka pri platbe dopravnou kartou bola zvýšená z 9 Sk na 10 Sk. Až do roku 2008 sa výška základného cestovného nezmenila. Tesne pred prechodom na novú menu Euro prišlo k 14. decembru 2008 k zmene cenového výmeru z dôvodu nárastu preukázateľnej straty dopravcu, ktorú mesto preplácalo dopravcovi. Na jej náraste sa podpísala najmä kúpa nových autobusov, na ktoré sa uplatňovali vyššie odpisy. Zvýšila sa cena jednorazového cestovného pri platbe v hotovosti z 12 na 15 Sk, cena lístka pri platbe dopravnou kartou sa nezmenila. Súčasne bol modernizovaný tarifný systém EMtest vo vozidlách, kedy boli pôvodné čítačky kariet a tlačiarne lístkov vymenené za novší typ (EM 316i/316iP) a vymenené za novšie boli aj palubné počítače (EMtest Mijola). Ďalšia modernizácia tarifného systému vo vozidlách nastala v roku 2019, kedy sa dožívajúce čítačky a tlačiarne EMtest vymenili za kombinované zariadenie Mikroelektronika Vega CVP S.

K 1. januáru 2009 sa cena základného lístka prepočítala podľa stanoveného kurzu (1 € = 30,126 Sk) na 0,33 € (pri platbe dopravnou kartou), resp. na 0,50 € (v hotovosti). Už k 15. augustu 2009 prišlo k ďalšiemu zvýšeniu cien lístkov. Tentokrát bola dôvodom finančná a hospodárska kríza, pre ktorú bol pre mestský rozpočet problém uhradiť dopravcovi stratu za služby vo verejnom záujme. Cena základného lístka dopravnou kartou sa zvýšila na 0,43 € (13 Sk) a v hotovosti na 0,60 € (18 Sk). Od 1. júla 2010 mesto v rámci svojej sociálnej politiky zaviedlo bezplatné cestovanie s dopravnou kartou pre seniorov nad 70 rokov - daňou za to bola v nasledujúcom roku redukcia niektorých málo vyťažených spojov. Okolo roku 2011 sa mierne zvýšila cena lístka pri bezhotovostnej platbe na 0,49 €. Ďalšie zvýšenie cestovného nastalo k 1. augustu 2012, kedy sa cena základného lístka zvýšila na 0,60 € (dopravnou kartou) / 0,70 € (v hotovosti). Súčasne bolo zavedené zvýhodnené cestovné pre držiteľov martinskej Mestskej karty, ktoré bolo vo výške 0,49 €. Držitelia Martinskej karty mali možnosť zakúpiť si aj o niekoľko eur lacnejšie predplatné lístky. Ďalších osem rokov zostalo cestovné v martinskej MHD nezmenené, aj vďaka nízkej inflácii. Až k 1. augustu 2020 sa cena základného lístka opäť zvýšila. Dôvodom bola opäť narastajúca strata dopravcu a pokles tržieb z dôvodu pandémie choroby Covid-19. Nová cena lístka pri kúpe dopravnou kartou bola 0,70 €, Martinskou kartou 0,59 € a v hotovosti 1 €.

Martinské strely

Od novembra 2005 sa v meste objavila konkurencia MHD v podobe 9-miestnych dodávok, tzv. martinských striel, ktoré využívajúc nedokonalú legislatívu premávali po trasách najvyťaženejších liniek MHD v lukratívnych časoch a podchytávali cestujúcich čakajúcich na zastávkach, pričom na zastávkach MHD zastavovali nelegálne. Cena za prepravu bola podobná ako stál základný lístok v autobuse MHD (najskôr 12 Sk, neskôr 0,50 €), boli však rýchlejšie ako autobusy. MHD tým prichádzala o cestujúcich a tržby a mesto muselo dopravcovi uhrádzať z rozpočtu narastajúcu stratu. Mnohoročný boj mesta proti tomuto druhu dopravy neprinášal žiadaný výsledok. Fungovaniu "striel" nezabránil ani nový zákon o cestnej doprave z roku 2013, podľa ktorého sa táto doprava stala taxislužbou, ktorá musela spĺňať zákonom dané podmienky týkajúce sa koncesie, odbornej spôsobilosti a podmienok pre vodičov a vozidlá taxislužby. Ako ukázali následné kontroly, väčšina prevádzkovateľov striel tieto podmienky ani potom nespĺňala a vo vykonávaní dopravy pokračovali naďalej. Mesto v tomto období evidovalo až 24 "striel". Pre porovnanie, vozidlový park MHD mal spolu 44 autobusov.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.