Dobudovanie TIOP Vrakuňa sa blíži

Zatraktívňovanie železničnej dopravy v hlavnom meste a jeho okolí napreduje pomaly.

Začiatkom leta 2024 bola vo Vrakuni sprevádzkovaná prvá z nových železničných zastávok v rámci budovania tzv. terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Z plánovaného TIOP Vrakuňa však bola zatiaľ vybudovaná iba nová vlaková zastávka, zvyšné objekty terminálu, ktoré majú zabezpečiť pohodlný prestup cestujúcich medzi vlakmi a MHD, zatiaľ zrealizované neboli. Pre nedoriešený nájom pozemkov medzi mestom Bratislava a Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré výstavbu terminálu zabezpečujú, neboli v plánovanom termíne dobudované prístupové chodníky k vlakovej zastávke, neprišlo k rekonštrukcii nástupíšť MHD a cestujúci nemajú možnosť označiť si, príp. zakúpiť si lístok na vlakovej zastávke. Na jednom z dvoch nástupíšť MHD tak cestujúci nemajú k dispozícii prístrešok, ktorý bol odstránený počas výstavby vlakovej zastávky a nástupište má zároveň rozbitý asfaltový povrch.

K podpísaniu nájomnej zmluvy na potrebné pozemky medzi mestom Bratislava a ŽSR prišlo až v septembri 2025, teda po vyše dvoch rokoch od požiadania o toto majetkovoprávne vysporiadanie. Ako nás informovali ŽSR, dobudovanie chýbajúcich častí prestupného terminálu by malo čoskoro začať.

„Železnice Slovenskej republiky v úzkej spolupráci s Magistrátom hlavného mesta Bratislava a Dopravným podnikom Bratislava vyriešili potrebné náležitosti týkajúce sa pozemkových úprav. Aktuálne prebieha proces vydania povolenia k stavbe. Zhotoviteľ stavby mobilizuje personál a potrebnú mechanizáciu, a súčasne zabezpečuje potrebný stavebný materiál," priblížila nám aktuálny stav projektu hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.

Ďalšie TIOPy v nedohľadne

Zvýšiť atraktivitu železničnej dopravy na území hlavného mesta a zvrátiť negatívny trend narastania individuálnej automobilovej dopravy majú aj ďalšie dlho pripravované železničné zastávky, konkrétne TIOP Bory a TIOP Ružinov. Zastávka Bory už mohla slúžiť cestujúcej verejnosti, no štart jej výstavby v roku 2023 zabrzdilo hlavné mesto so svojim projektom predĺženia Saratovskej ulice, čo malo za následok potrebu zosúladenia projektových dokumentácií. Následne sa nemohlo s jej výstavbou začať pre spustenie modernizácií tratí na Záhorí a do Marcheggu, ktoré zhoršili priepustnosť tohto koridoru a výstavba zastávky by situáciu ešte zhoršila.

Výstavba TIOP Ružinov pri zastávke MHD na Ostredkoch podľa ŽSR zatiaľ nie je projektovo ukončená. Začiatok jej výstavby sa preto nedá odhadnúť. 

„Aktuálne nie je presne stanovený termín začatia výstavby TIOP Bory z dôvodu negatívnej prevádzkovej situácie v železničnej doprave, ktorá vznikla v dôsledku výlukových prác na Záhorí, kde prebieha modernizácia železničnej trate.

O presnom termíne začiatku výstavby TIOP-u v Ružinove je v súčasnosti predčasné hovoriť, a to vzhľadom na prebiehajúci proces projektovej prípravy stavby TIOP-u. Až po schválení projektovej dokumentácie a získaní právoplatného stavebného povolenia bude možné zo strany ŽSR pristúpiť k vyhláseniu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác," uviedla hovorkyňa ŽSR.

Nové železničné trate sú zatiaľ neisté

Zlepšiť dostupnosť železničnej dopravy v Bratislave a okolí by okrem nových železničných zastávok mohli aj nové železničné trate. ŽSR si v roku 2023 dali vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti s cieľom komplexne zhodnotiť možnosti realizácie dvoch nových tratí, navrhnúť technické riešenia tratí, ako aj prevádzkové koncepty. Skúmané boli tieto nové trate:

  • Bratislava-Lamač – Záhorská Bystrica – Stupava – Lozorno
  • Bratislava-Vajnory – Chorvátsky Grob – Slovenský Grob – Viničné – Pezinok

Štúdia mala byť hotová začiatkom tohto roka. O jej výsledkoch zatiaľ ŽSR neinformovali, no potvrdili nám, že je už dokončená. Prípadné pokračovanie prípravy týchto tratí je zatiaľ neisté.

„Štúdia realizovateľnosti pre výstavbu nových tratí na území Bratislavského samosprávneho kraja je ukončená. Aktuálne sa pripravuje jej odoslanie na hodnotenie na Útvar hodnoty za peniaze. Rozhodnutie o pokračovaní v tomto projekte by bolo nateraz predčasné," uvádza stanovisko ŽSR.

Rekonštrukcia trate BA-Nové Mesto – BA-ÚNS pred dokončením

V marci tohto roka začali ŽSR s komplexnou rekonštrukciou dvojkoľajnej železničnej trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-ÚNS, ktorej cieľom je zlepšiť stav železničnej infraštruktúry a zvýšiť rýchlosť vlakov. Rekonštrukcia si vyžiadala dočasnú redukciu vlakov na linkách S8 a S70. Realizácia tohto projektu sa pomaly blíži k záveru, oproti pôvodnému termínu však prišlo k miernemu predĺženiu prác. K termínu platnosti nového GVD v polovici decembra by mala byť rekonštrukcia trate dokončená.

„Zhotoviteľ v auguste úspešne ukončil etapu č. 1 a koľaj č. 1, ktorá je v predčasnom užívaní. Práce idú podľa harmonogramu a aktuálne prebiehajú na koľaji č. 2. Na stavbe sa nevyskytujú závažné problémy, ani nedostatky. Pôvodný dátum ukončenia výstavby bol stanovený podľa platnej Zmluvy o dielo so Zhotoviteľom, a to 11. november 2025. Aktuálne je však v procese spracovania Dodatok č. 2 k platnej Zmluve o dielo so Zhotoviteľom, ktorého predmetom je predĺženie lehoty výstavby o 31 dní. Po podpise Dodatku č. 2 bude nový termín dokončenia stavby 12.12.2025," uviedla Petra Lániková.

Dobudovanie záchytných parkovísk

Na záver sme sa ŽSR opýtali na dobudovanie záchytných parkovísk P+R pri železničných staniciach v Bratislavskom kraji, o ktorých sa tiež hovorí už veľa rokov. Železnice plánujú vybudovať ešte dve záchytné parkoviská v rámci projektu Záchytné parkoviská pre IDS Bratislavského samosprávneho kraja v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok, ktorý sa začal pripravovať už v roku 2012. Parkoviská v Pezinku a Ivanke pri Dunaji boli vybudované v rokoch 2019 a 2020. Na realizáciu stále čakajú parkoviská pri ŽST Nové Košariská a Zohor.

„Vyhlásenie verejnej súťaže na realizáciu záchytného parkoviska pri ŽST Nové Košariská je v pláne v roku 2026. Parkovisko pri stanici Zohor je v pláne až v r. 2028, t. j. po dokončení modernizácie trate Devínska Nová Ves – Malacky, ktorého súčasťou je aj stanica Zohor," píše sa v stanovisku ŽSR.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: 810zssk #20:
Jeden článok na sme.sk a druhý na pravda.sk. Ale čítal som to už dávnejšie, tak 1-2 roky dozadu, takže ich neviem nájsť.
Reakcia na: andy27 #11:
Hovoríš niečo iné ako ja. Ty hovoríš, že aktuálne financie mesto rozdeľuje inak, ako by si chcel Ty. To je niečo iné ako to, či ich má dostatok alebo nie.
Reakcia na: bobitwo #19:
Prosím daj nám link na tie články. Lebo ETCS vo vozňoch nie len že by "nemalo" byť ale sa tam ani nedá "dať", lebo vozne s ETCS nič nemajú.

Ako som písal, koniec vlaku sa dá podľa potreby počítať na základe toho že pri inicializácií ETCS sa tento údaj zadáva, rovnako ako brzdiace percentá (lebo samotný fakt že "koniec vlaku je tu" ti nič nepovie o tom ako ťažký ten vlak je a ako dlho mu bude trvať zastať). ETCS potrebuje vedieť len polohu lokomotívy, ak raz vlak má 1300 metrov tak koniec vlaku bude vždy tých 1300 metrov za lokomotívou, či už vezie vzduch alebo 5000 ton uhlia (tú váhu riešia brzdiace percentá).
Reakcia na: 810zssk #16:
Ako hovorím, nevyznám sa v tom až tak, ale v 2 článkoch nezávisle od seba spomínali, že ETCS proste okrem lokomotívy by malo byť aj vo vozňoch, resp. by tam mala byť nejaká kompatibilita.

Ako som napísal, to že majú aj vozne ETCS, resp. nejakú jeho časť mi prišlo v tom prípade rozumné, keďže potrebuješ aj vedieť kde sa nachádza koniec vlaku, či je teda koľaj voľná, alebo nie. Lebo iné zrýchlenie bude mať nejaký osobák, iné plne naložený max dlhý nákladný vlak. Tak isto aj brzdenie. Na bezpečnú vzdialenosť vplýva aj znalosť dĺžky vlaku.

Ak som som dal zlú informáciu, tak sa ospravedlňujem.
Reakcia na: 3pa3ck3 #17:
Pravda 🙂
Reakcia na: 810zssk #16:
Poloha konca vlaku má zmysel minimálne kvôli kontrole rýchlosti (vlak môže začať zrýchľovať, až keď koniec vlaku prejde okolo rýchlostníka)
Reakcia na: bobitwo #14:
Nedáva ti to zmysel lebo nechápeš čo ETCS je. Účelom ETCS nie je posielať zabezpečovaciemu zariadeniu alebo iným vlakom informáciu kde sa vlak nachádza. Obsadenosť koľaje sa zisťuje rovnakým spôsobom ako pri starších systémoch. ETCS príjma informáciu zo zabezpečovacieho zariadenia (cez balízy alebo GSM-R) do vlaku a následne podľa potreby upravuje jeho jazdu, t.j zabrzdí ho ak vyhodnotí že pri aktuálnej rýchlosti vlaku by hrozil prejazd cez stoj. ETCS potrebuje poznať len polohu lokomotívy, lebo jej čelo je tá časť vlaku ktorá musí pred návesťou zastaviť.

V prípade nehody ako bola tá v Pezinku teda ETCS začne ten expres brzdiť napriek tomu že osobák ETCS nemal, keďže informácia o obsadení hlavnej koľaje osobákom sa do expresu dostane tak či tak. Len v tej chvíli už je neskoro to ubrzdiť.

A mimo toho, do ETCS sa zadáva aj dĺžka vlaku čiže polohu konca vlaku sa dá teoreticky vypočítať keby to na niečo bolo.
Reakcia na: bobitwo #14:
Ja som tiež v tejto oblasti laik, ale teda z toho, čo o ETCS viem, je kontrola ucelenosti vlaku zo strany ETCS potrebná iba pri L2 s pohyblivými oddielmi (kedysi označované ako L3). Inak sa voľnosť trate kontroluje klasicky počítačmi náprav alebo koľajovými obvodmi.
Reakcia na: 810zssk #13:
Ja sa v tom až tak nevyznám, ale čo som čítal, možno zlé informácie, tak nejaké súčasti ETCS musia byť aj vo vozňoch nainštalované, nie len vo vlaku, aby systém vedel vyhodnotiť, kde sa vlak nachádza a aký je dlhý a či prešiel za kontrolné body. Ak by bol len v lokomotíve, kľudne sa predsa môže stať, že lokomotíva prejde výhybkou na druhú koľaj a tam zastaví a koniec vlaku bude stále bude na pôvodnej koľaji pred výhybkou. Systém bude hlásiť voľnú koľaj potom. Takže mi to príde logické. Ale možno to funguje inak. Ale ak sa tvárime, že osobné vlaky majú okolo 15 vozňov a nákladné môžu mať cez 40 vozňov, tak ETCS len v lokomotíve nedáva zmysel.

Ale rád sa nechám poučiť, ma to zaujíma.
Reakcia na: bobitwo #12:
ETCS do vozňov? Whut?
Reakcia na: titomi #7:
Vedenie železníc, či už ŽSR, alebo ŽSSK za to aj môžu, aj nemôžu. Financuje ich štát a nedostatočne. Je pekné, keď ti niekto povie, že mali zaviesť ETCS, ale keď sa na to nedali peniaze, tak čo mali robiť? A nie je to zrovna lacná záležitosť. Že vraj tá jednotka len do vlaku stojí 700 tisíc €. A ak to potrebuješ dať aj do vozňov, tak lokomotíva a 15 vozňov, ak sa bavíme o aspoň rýchlikoch je 11,2 milióna €. Chceš takto upraviť aspoň 10 jednotiek ročne? 112 miliónov €. Výšku cestovného určuje štát

Áno, je tu aj druhá strana mince, že aj ŽSR aj ŽSSK isto môžu pracovať efektívnejšie a je otázkou, či tam treba mať dohromady cez 25 riaditeľov, ale v rámci toho, čo treba do toho naliať je ich plat prd vo vetre.

Niečo o fungovaní mesta. UK už roky sa snaží zameniť pozemnky pod Mostom Lanfranconi za pozemky pod Botanickou záhradou, ktoré patria mestu. Neúspešne, mesto odmieta. lebo UK platí nájom za tie pozemky a pozemky pod Mostom Lanfranconi síce patria UK, ale parkovisko, nájazdy a cesta atď patria mestu. Jediné čo nemusí UK, tak platiť z toho dane. Prečo? Lebo tu máme zákon o infraštruktúre, ktorý hovorí, že ak máš na svojom pozemku cestu, parkovisko atď, tak to patrí obci (pozostatok z bývalého režimu). Zajtra kľudne môže magistrát osadiť značky na to veľké parkovisko, že to patrí pod PAAS ( kapacita môže byť neviem, aj 300 áut možno) a začne vyberať 1,5€ za hodinu. Dajme tomu, 300 áut po 10 hodín denne za 1,5€/hodinu x 52 týždňov po 5 dní, to máme cca 1,2 milióna € ročne. Mesto to nič nestojí, len réžia, pozemky nie sú jeho a ešte ryžuje na Botanickej záhrade. Keďže mu to zákon neukladá ako povinnosť to riešiť, má to mesto ťažko v paži.

Ak sa vrátime k danej cyklotrase, čo som spomínal. UK chcela buď dané pozemky mestu predať za znalcom stanovenú cenu (všetko od plota po Dunaj na predmetnom území), alebo zameniť za pozemky pod Botanickou záhradou v pomere 1:1, aby si znížili nájom. Logické a nechceli nič extra. Ale mesto nechce celé pozemky, chce len presne to, na čom bude cyklotrasa. Navyše argumentuje verejným záujmom, že však bude tam cyklotrasa a ty z tých pozemkov nebudeš platiť daň. Pred 10 rokmi by to predstavovalo cca 800€ za cca 800m2, čo by bolo potrebných. Problém je ten, že v momente, keď tam dáš tú cyklotrasu, už to patrí mestu a nevieš s tým pohnúť a vedľa toho nevieš nič postaviť. A mesto útočí na UK, že má to dať k dispozícii, že predsa ide o verejný záujem. Zaplatia UK aspoň symbolické 1€ za to. A ak to nespravia, sú proti ľuďom v BA a cyklistom.

Moja rodina vlastní nie len v Bratislave pozemky na ktorých stoja cesty, parkoviská, či autobusové zastávky. Mestá to používajú zadarmo. Odkúpiť to odmietajú, lebo na to nemajú peniaze a súčasný zákon im dovoľuje to zadarmo používať. Ak tie pozemky nechceme, za symbolické 1€ to preberú. Ale v momente, keď si chceš pridať k svojmu pozemku pozemok obce, lebo je veľa takých frclíkov, čo majú 1-5 m2 a vznikli rôznym delením a mesto už pre to nemá žiadne využitie, tak sa trvá na koľkokrát viac ako tržnej cene. Nižšie vysvetlím pre predstavu na obrázkoch
Reakcia na: titomi #7:
Mesto má dostatočný rozpočet. Ak spočítaš rozpočet Magistrátu a mestských častí. Problém je, že nie sú schopní pripravovať investičné projekty, dať dokopy nejaký plán budovania a údržby(!) infraštruktúry a k tomu spraviť plán, ako to financovať. Samozrejme, aby to vedeli spraviť, tak by potrebovali mať aktuálny územný plán a ten pravidelne aktualizovať. Tak ale čo čakať od primátora, ktorý rieši lavičky a plató pri Dóme. Horšie je, že sa nečrtá ani žiaden protikandidát, ktorý by mal nadhľad a rozhľad. Ročne dávajú viac ako milión na pritiahnutie daľších bezdomovcov a asociálov do Bratislavy, na budúci rok plánujú dať 18 miliónov euro na mestskú políciu.
Reakcia na: andrejandrej #9:
Ale trať spravuje ŽSR.
Reakcia na: titomi #7:
Cez TIOP Vrakuňa našťastie nejazdí ZSSK.
Bože toto je čistá banánová republika. To že sa trápne vyhovárajú na výluku pri meškaní tiop je jedna vec, druhá vec je, že za 2 roky sa nevedia dohodnúť železnice a mesto len na tom aby mohli osadiť 3 koše, automat a jeden chodník. Mňa by naozaj veľmi ale veľmi zaujímalo kto a prečo to brzdil, lebo toto fakt nie je normálne.
Vo svetle posledných neštastí, by som povedal, že majú ŽSR oveľa väčšie problémy ako TIOP, alebo nebodaj stavbu nových tratí. Ešte nie je dobudovaný ani koridor TEN-T na 160km/h, ktorý už mešká niekoľko rokov, a chcú stavať nové trate. Nielen vedenie ZSSK, ale aj ZSR malo byt vyhodene po poslednej zrazke vlakov. Oni sú zodpovední za to, aké vlaky pustia jazdiť po ich tratiach, a v akom stave tie trate sú. To je ale iná téma, nie MHD.

Mať TIOP je fajn, ale treba mať dobre urobené základy - teda mať prevádzkyschopné železničné trate. V opačnom prípade môžeme mať TIOP-ov aj sto - ak vlak nepríde, príde neskoro, alebo bude každú chvíľu (s nadsázkou) nejaká vlaková nehoda (v dôsledku stavu trate), tak využívané nebudú, a budú to len vyhodené peniaze von oknom.

Ďalší aspekt je ten, čo tu spomína bobitwo - aj je to pravda, je smutné, že mesto, ktoré má slúžiť občanom, takýmto spôsobom komplikuje veci. Na druhej strane, keby malo rozpočet, aký by sa patrilo, aby malo, tak by to možno tak nebolo. Aj to je iná téma.
Reakcia na: Klepeto #4:
Mal som tú česť jednať s mestom o nejakých pozemkoch, aj poznám niektoré zákulisia jednaní mesta ak chce ono pozemok. Mesto, teda Magistrát čaká, že ak ide o pozemky, tak ich dostane zadarmo, alebo za nejakú veľmi symbolickú cenu, alebo že ich bude zadarmo užívať a človek z tých pozemkov nemusí platiť dane. Ale keď chce človek od mesta odkúpiť pozemok, hoc aj malý frclík, tak už sa požaduje trhová cena.
Reakcia na: Klepeto #3:
Zaujímalo by ma, ako negatívne ovplyvnila výluka DNV - Marchegg tú trať. Nebodaj tým, že denne na nej bolo o desiatky vlakov menej? Menej vlakov = nemôžeme budovať TIOP?
Reakcia na: 6503 #1:
Pri tom ako sa mesto dohaduje 2 roky so ŽSR na pozemkoch aby dorobili kúsok chodníka a otvorili aj druhý vstup/východ na zastávku vlaku, tak novú trať, ktorá bude musieť riešiť aj výkupy a prevody pozemkov vidím reálne - vôbec a ak tak o 70 rokov. To aby začali s tými pozemkovými papierovačkami už teraz,.
Bože to sú zase výhovorky. Takže TIOP Bory sa nerealizuje, lebo prebieha výluka medzi DNV-Zohorom. Takže načo by sme využili túto časovú možnosť, keď sú osekané spoje na Záhorie. Však skončíme túto výluku aby sme mohli začať novú výluku kvôli TIOPu. Ešte by si ľudia odvykli, že nie je žiadna výluka.