Nové trolejbusy už jazdia, ale nové trolejbusové trate sú ešte len vo fáze povoľovacích procesov.
Pred necelými desiatimi rokmi bratislavský dopravný podnik takmer kompletne obnovil vozidlový park trolejbusov vďaka eurofondovému nákupu 120 nových trolejbusov. Dopravný podnik v súvislosti s plánmi na ďalšie rozširovanie ekologickej trolejbusovej dopravy nedávno obstaral ďalších 50 trolejbusov, z ktorých väčšina sa už zaradila do premávky. Najnovšie rozšírenie vozidlového parku trolejbusov počítalo súčasne s výstavbou štyroch nových trolejbusových tratí, k čomu ale zatiaľ neprišlo. Keďže nové trolejbusy sú vybavené prídavnými trakčnými batériami, rozšírenie trolejbusovej dopravy mohlo byť čiastočne realizované aj bez týchto nových tratí. Novozakúpené trolejbusy okrem autobusov na linke 61 nahradili, resp. v krátkom čase nahradia, aj ani nie desaťročné trolejbusy na linkách 40 44 a 71, ktoré mali následne premávať na niektorých nových tratiach. Vzniknutý nesúlad medzi dodávkou nových vozidiel a výstavbou tratí spôsobil, že pre väčšie množstvo trolejbusov nebude mať dopravný podnik nejaký čas využitie.
Výstavba nových tratí
V roku 2021 pripravil dopravný podnik spolu s magistrátom hlavného mesta projektové zámery pre štyri nové trolejbusové trate (Patrónka – Riviéra, Trenčianska – Hraničná, Bulharská – Galvaniho, Autobusová stanica – Nové SND) a modernizáciu existujúcej trate Patrónka – Kramáre – Hlavná stanica. Následne sa podarilo získať nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý z väčšej časti pokryl náklady na vypracovanie projektových dokumentácií pre uvedené trate. Vypracovanie projektových dokumentácií bolo zadané vysúťaženým zhotoviteľom. Súčasne v rokoch 2022 a 2023 prebehli pre jednotlivé trate zisťovacie konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Vďaka aktualizovanému Plánu obnovy sa podarilo dopravnému podniku pred rokom získať aj 15 mil. € na výstavbu trate Patrónka – Riviéra. O prípadnej výstavbe nových tratí ale zatiaľ veľmi nepočuť, preto sme sa Dopravného podniku Bratislava (DPB) opýtali na aktuálny stav prípravy nových tratí.
„Z vami spomínaných tratí sú momentálne v najpokročilejšom štádiu Trenčianska – Hraničná a Bulharská – Galvaniho. V oboch prípadoch sme už požiadali o vydanie územného rozhodnutia, momentálne prebieha konanie. Najväčšou prioritou je pre nás nová trať na úseku Patrónka – Riviéra, na ktorú nasleduje modernizácia už existujúcej trate Patrónka – Kramáre – Hlavná stanica. Riešime ich ako samostatné časti a obe sú v rovnakom štádiu príprav, momentálne je spracovaná dokumentácia pre územné konanie a čaká sa na ukončenie výrubového konania. Pri trati Autobusová stanica – Nové SND sa momentálne kompletizujú stanoviská potrebné k podaniu územného konania," priblížil nám súčasný stav hovorca DPB Jozef Vozár.
Keďže ani jedna z uvedených tratí nemá vydané platné územné rozhodnutie, o termínoch výstavby tratí je zatiaľ predčasné hovoriť. „Všetko závisí od rýchlosti jednotlivých konaní. Po územných konaniach ešte budú nasledovať stavebné konania. Následne sa musia zrealizovať súťaže na zhotoviteľov a až potom nasleduje realizácia," dodal Jozef Vozár. Priebeh konaní bude závisieť aj od požiadaviek/námietok mesta, mestských častí, dotknutých orgánov a ďalších účastníkov. Ako to už na Slovensku býva, situácia sa môže pri územných a stavebných konaniach ešte skomplikovať.
Doplnené: Pre trolejbusovú trať Bulharská – Galvaniho vydala MČ Ružinov rozhodnutie o umiestnení stavby koncom feburára 2024.
Čo s nadbytočnými trolejbusmi?
Nadbytočné krátke i kĺbové trolejbusy by do výstavby nových tratí mohli byť použité napríklad na posilnenie kapacity, či skrátenie intervalov na existujúcich trolejbusových linkách. Zároveň by ale musel byť dostatok vodičov trolejbusov, ako aj dodatočné finančné prostriedky od mesta.
Aktuálne plány s týmito trolejbusmi nám priblížil hovorca DPB: „Nové trolejbusy zaraďujeme do premávky postupne a staršie pre nás v súčasnosti slúžia najmä ako záloha. Zvažujeme rôzne možnosti, všetko závisí od reálnych dát z premávky, ktoré pravidelne vyhodnocujeme a finančných možností. Aktuálne uvoľnené trolejbusy počkajú na nové trolejbusové trate, po ich dobudovaní nahradia autobusy. Krátke trolejbusy Škoda 30Tr s prídavným dieselovým agregátom nám slúžia aj ako záložné vozidlá na odklony, výluky a mimoriadne udalosti v premávke."
A tak kým bezemisné trolejbusy budú zrejme poväčšinou stáť nevyužité vo vozovni, autobusy na linke 32 budú pre chýbajúcu trolejbusovú trať medzi Riviérou a Patrónkou ešte dlho páliť ohromné množstvá nafty v kopcovitých terénoch Dlhých dielov a Kramárov.
bobitwo
andy27: ja som fyzicky pracoval. Rodičia majú 4 izbový byt, teda 6 miestností na maľovanie. Hádaj kto od svojich 10 rokov každý rok pomáhal otcovi to maľovať? A to ešte pred 25 rokmi veľa pomôcok nebolo, čo bolo teraz.
si: ja som spomínal len maľovanie, za stierkovanie sa pripláca. Maliar v súčasnosti príde do bytu a pokiaľ ste sa inak nedohodli, tak ti povie, že okolo každej steny potrebuje manipulačný priestor 75cm aspoň, nech sa tam môže hýbať. Takže hej, za 5 dní je možné zvládnuť vymaľovať rodinný dom, či byt, čo má 80m² podlahovej plochy. Pripláca sa za sťahovanie (tam sú iné pálky), za umývanie, stierkovanie. Ak treba stierkovať, tak hej, treba viac času, ale zase sa bavíme, že si za to človek aj viac vypýta. Kamoš minulý rok prerábal svoj rodinný dom, taký ten klasický komunistický, 100m² podlahovej plochy, robila sa aj nová elektrika voda. Pôvodne tam boli tapety. Prišiel maliar, pozrel, zbadal tapaty, že on to dávať dole nebude. Má si na to niekoho nájsť. Kamoš že teda skúsi niekoho iného, došli 3 ďalší, že nie, oni sa tých tapiet nechytia. Maľovanie stien 1300€ práca, stierkovanie 2500€ práca, k tomu plus materiál. Kamoš len čumel, že či im nehrabe. To mu povedali všetci 4 plus minút cena práce. Nakoniec si tapety sám oškrabal, potom došli dvaja maliari, za 3 dni vystierkované, za ďalšie 2 dni namaľované. Robilo sa to v lete, bolo horúco všetko dobre schlo. Za 5 dní zobrali 3800€, daj si to deleno 2, teda 1600€ na hlavu za 5 dni roboty.
Problém mesta je, že síce rastie, ale chýba koncepcia rozvoja a dopravy. Mesto sa rozrastá do šírky. Hustota obyvateľstva je ledva 1300 ľudí na km², Praha má 2700 ľudí na km². To ti zásadne ovplyvňuje veľa služieb. Ty reálne potrebuješ dostať viac ľudí na km². Len na Slovensku je slovo zahusťovanie brané ako nadávka. Bratislava je jediné mesto, na Slovensku čo ako tak znesie kritérium mesto podľa bežných štandardov, aj tak to je skôr prerastená dedina. Ľudia čo tu žijú, tak sú z dediny a doniesli si myslenie dediny. Pozri si, čo chcú ľudia, oni chcú bývať prakticky na dedine, ale mať služby mesta. To sa proste nedá. Nemôžeš postaviť panelák a mať okolo neho na každú stranu 300m lúku. To je nezmysel, ale ľudia to chcú. Praha má o 1/3 cca väčšiu rozlohu, ale má 1,3 milióna obyvateľov, Bratislava len 440 tisíc (podľa oficiálnych čísel). To znamená, že MHD najazdí menej km a prevezie viac ľudí. Chceš aby ľudia chodili na biku do roboty? V Holandsku 60% cyklistov, čo jazdí do roboty bikom to má do 3km, 35% cyklistov to má do 11km. Proste 10-11km je hraničná vzdialenosť, kde sa ľudia rozhodujú, či ešte bike, alebo niečo iné. Tých 10-11km zodpovedá zhruba 30-40 minútam na biku. Ďalší problém, chýbajú dôležité cesty, ktoré sa mali vybudovať, napríklad severná tangenta. Bratislava sa tvar Y, je rozdelená riekou, 1/3 územia je v kopcoch. Petržalka, Ružinov, Nové mesto, dajme tomu ešte časť Dúbravky a Rače, áno pre bicykle fajn, ale kto sa bude štverať bikom na Dlhé diely? Mizivé percento ľudí. Potrebuješ mať mestský okruh, potrebuješ aby tí ľudia neprichádzali do BA autom (že vraj až 60 000 áut denne to môže byť). Ty potrebuješ teda vyriešiť dopravu v celej spádovej oblasti, čo je územie tvorené zhruba mestami Malacky - Trnava - Sereď - Galanta - Dunajská streda. Nejaké záchytné parkovisko na kraji BA to nevyrieši, ak už niekto príde autom do BA, tak pôjde čo najbližšie k cieľu a nebude nechávať auto na Zlatých pieskoch aby šiel do Starého mesta napríklad. Žiaľ na Slovensku sa to rieši štýlom, že starostu/primátora zaujíma len to, čo je jeho, už ho nezaujíma, čo je za značkou koniec obce. Napríklad obec Chorvátsky Grob povolilo výstavbu v časti Čierna voda. Očakáva sa výstavba cca 8000 bytových jednotiek, čo je zhruba 24 tisíc ľudí. Dunajská streda má 22 tisíc obyvateľov. Na Čiernej vode nie je v pláne vlak, autobusová stanica, škola, škôlka, zdravotné stredisko atď. Všetko radová zástavba a rodinné domy. Chceš sa niekam dostať? Iba autom. Pýtal som sa na to Valla osobne pri jednej diskusii, čo hovorí na rozrastajúce sa satelity a či nie je v pláne spolupráca aj s tými satelitmi v rámci MHD cestnej infraštruktúry. Jeho odpoveď bola, že jeho starosť končí tabuľou koniec Bratislavy.
Odporúčam si pozrieť od Gerbiana problémy sídlisk, má to 6 dielov https://youtu.be/cCIwLaA1rK0?si=SXINZw0NR5kdx3Bo
A tento rozhovor https://youtu.be/OfqPcLmhFCM?si=0tmPmc_m7bo53ksq kde sa venujú tomu, prečo BA je vlastne veľká dedina a ako vlastne zmýšľajú ľudia na Slovensku.