Múzeum dopravy pozýva na výstavu o bratislavskom metre, ktorým sme sa nikdy neodviezli.
Návštevníci Slovenského technického múzea - Múzea dopravy v Bratislave budú mať od 29. februára 2024 počas najbližšieho roka možnosť navštíviť novú výstavu o bratislavskom metre s názvom „Metro, ktorým sa nevozíme“. Obrazová výstava prenesie návštevníkov do veľkej kapitoly v dejinách plánovania verejnej dopravy v našom hlavnom meste prostredníctvom počítačovej simulácie, vizualizácií a archívnych materiálov.
Príbeh bratislavského metra sa začal rozvíjať na začiatku 70. rokov 20. storočia, keď vládne orgány v bývalom Československu rozhodli, že sa z Bratislavy v dlhodobom výhľade stane miliónová sídelno-regionálna aglomerácia. Pre požadované nároky na prepravu obyvateľstva vyšiel v tom čase ako najvhodnejší dopravný systém rýchlodráhy na báze metra. Písal sa rok 1973, keď sa prvé projekty pre bratislavské metro začali objavovať na doskách projektantov. Tieto projekty boli v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí mnohokrát prepracované a prehodnotené.
Výstavba bratislavského metra začala v 80. rokoch 20. storočia, a to dokonca dvakrát. Prvýkrát v roku 1983 a druhýkrát v roku 1988. Ako by vyzerala prvá trať z Petržalky do centra mesta, ak by ju naozaj dokončili? Odpoveď na túto otázku nám poskytujú vizualizácie Mgr. art. Andreja Fridricha, ktorý si z množstva rozličných plánov a štúdií zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej, povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
Múzeum dopravy STM sa nachádza na Šancovej 1/B neďaleko bratislavskej Hlavnej stanice medzi Pražskou ulicou a Nám. Franza Liszta. Prístup pre peších návštevníkov je po schodoch od nadchodu pri zastávke Pod stanicou, motorizovaní návštevníci môžu svoje dopravné prostriedky zaparkovať priamo pred múzeom zo strany Pražskej ulice (odbočka na začiatku Pražskej ulice, alebo za zastávkou Sokolská v smere na Kramáre). Otváracie hodiny múzea a ďalšie informácie nájdete na stránke STM.
upravovač fotiek
Zmeny v 90. rokoch znamenali, že monopolný výrobca svoj monopol stratil a prechod na trhové hospodárstvo spolu s kolapsom ťažkého priemyslu spôsobili ekonomcké problémy. Zároveň sa začali prehodnocovať všetky projekty. Zmena rozchodu bola v Bratislave našťastie zastavená ešte skôr, než sa reálne s ňou začalo. Nedostatok financií Bratislavu zachránil. Ak by sa to nebodaj skutočne realizovalo, tak by sme dnes mali rozbitý systém dvoch rozchodov, stále by to nebolo ukončené a zrejme by sa to vyriešilo zrušením jedného z rozchodov, podľa stavu siete toho s menším prevádzkovým rozsahom. Jazdili by stále tie isté staré T3 a K2, akurát na inom rozchode. A možno by sme po vzore Liberca mali aj T2R, lebo miesto obnovy vozového parku by sa peniaze vyhodili na úplne nepotrebnú zmenu rozchodu, ktorá by pre cestujúcich nepriniesla žiadne zvýšenie komfortu, lebo by sa vozili v tých istých starých šunkách. Alebo autobusoch, ktoré "dočasne" nahradili nielen metro, ale aj električku, ktorá sa musela na metrovom rozchode zarezať.
Pôvodný zámer prerozchodovať električky v Bratislave na 1435 mm má isté rácio. Ale platí, že keď sa situácia zmení, je vhodné prehodnotiť zámery a prispôsobiť sa. Že bolo rozhodnutie o ponechaní rozchodu 1000 mm správne sa potvrdilo. Máme funkčný systém a nové pohodlné, nízkopodlažné veľkokapacitné električky v počte 90 kusov a do roku 2026 pribudne ešte 10 posledných jednosmerných. Zmena rozchodu naozaj zmysel nemala, lebo problémy, ktorými trpeli električky, neboli spôsobené rozchodom, ale celkovým úpadkom spôsobeným nedostatkom peňazí aj na údržbu tratí. A že ten nedostatok peňazí má väčší vplyv ako rozchod sa mi potvrdilo pri mojich návštevách Ukrajiny, kde sa staré T3 kývali do strán ešte viac na rozpadnutých tratiach o rozchode 1524 mm, než T3 v Bratislave na rozchode 1000 mm na opravených tratiach. A to som sa na UA povozil aj v električkách (a trolejbusoch) pôvodom z Bratislavy.
Iný názor mať môžeš, ale nemusíš byť hneď ješitný keď s tvojim názorom ostatní nesúhlasia. Liberec to nezvládol - a kde berieš istotu v tom, že Bratislava by to zvládla? Nedopadlo by to ako metro? Bratislava zmenu rozchodu odsabotovať nemusela, tá zmena rozchodu sa odsabotovala sama tým, že sa ukázala byť nepotrebná a ďalší rozvoj môže úplne bezproblémovo fungovať na rozchode 1000 mm.
A bolo by fajn, keby si mi dal reakciu na veci spomenuté v príspevkoch #41 a #51.