Bratislavské metro v Múzeu dopravy (29.2. – 14.4.2024)

To si tam presadili tramtrainoví fantasmagori. Našťastie pri OPII to explicitne vypadlo.

https://www.opii.gov.sk/download/d/16-1/OPII_16_1.pdf
Strana 67 druhý odsek zdola.

"Všetky projekty mestskej koľajovej dopravy v Bratislave budú technicky riešené ako štandardná električková dráha s rozchodom 1 000 mm bez zabezpečenia budúcej možnosti prechodu na rozchod 1 435 mm."

https://imhd.sk/ba/doc/sk/15241/Do-Bratislavy-sa-na-chvilu-vratila-elektricka-s-rozchodom-kolies-1435-mm?text=201

"Už počas výstavby trate sa však od tejto myšlienky upustilo vzhľadom na to, že mesto Bratislava Európskej komisii nepreukázalo ekonomickú efektívnosť či už prevádzky vozidiel tram-train alebo zmeny rozchodu bratislavských električiek. Druhá časť petržalskej električky po Janíkov dvor je už projektovaná len s rozchodom 1000 mm. Rovnako ani pripravované modernizácie električkových radiál v meste nepočítajú s výstavbou duálnych tratí. Je preto veľmi pravdepodobné, že po koľajniciach s rozchodom 1435 mm v úseku Štúrova - Jungmannova prejde 18. februára električka prvý a poslednýkrát."

Je mi to ľúto, ale zmena rozchodu nie je žiadnou témou. Môžeme sa rovno baviť o tom, aké by bolo, keby Bezenye a Dunakiliti boli súčasťou SR, je to rovnaké hypotetické polemizovanie.

A ešte doplním, že vo Valencii je na 1000 mm aj metro aj prímestská železnica. V Štokholme je sieť troch prímestských/predmestských železníc na rozchode 891 mm. Povozil som sa, jazdí sa 80 km/h.

#32 som spomínal, že keď sa robila Karloveská vetva MOHLI sa tam dať, nie mali, ale OK, evidentne mohli je nové mali
#41 čo si čakal teraz? Že ti dám konkrétny typ vozidla a konkrétne linky? Neskôr som to vysvelil. Písal som to v minulom podmieňovacom čase, keď už narážaš, že v #71 tvrdím niečo iné. Keď poviem, že Jožo mohol vyniesť smeti, neznamená to že ich musel vyniesť, ale mal možnosť voľby a mohol ale aj nemusel ich vyniesť.

Čo som čítal vtedy články, tak sa tam spomínalo, že pre vtedy platný operačný plán Doprava nemôže byť most čisto len pre električky, lebo by to nebolo možné z neho financovať. Možno sa medzitým zmenili podmienky, ale keď som sa o to zaujímal, tak to bolo takto postavené. Ak to tak nebolo, tak mi to ušlo a za zlú informáciu sa ospravedlňujem. Ale inak mi nedáva zmysel, prečo by mesto si tak komplikovalo život, ak vedelo a plánovalo, že nič širšie ako 1000mm tade nepôjde a vedelo to už pred výstavbou.

Pri Fínsku mi vypadlo
Tampere 1435 mm 2,65

Proste si sa zamotal do svojich výmyslov, lží a fantázií a teraz to prehlasuješ za osobné útoky. Bež si sadnúť na centrálny podvozok.

V #32 si písal niečo iné, akoby si to považoval za dobrý nápad budovať splietky 1000/1435 mm a opisoval ako by za 10-15 rokov mohli jazdiť vozidlá na rozchode 1435 mm rýchlosťou 80 až 90 km/h. Potom som sa ťa pátal v #41 na parametre toho vozidla, ktoré by malo teda na rozchode 1435 mm jazdiť a v akých trasách. Odpovedal si ako politik na niečo úplne iné, akoby si nechápal otázku v kontexte tvojho príspevku #32. Čo ak by rovnaké trasy v rovnaých parametroch dokázalo zabezpečiť aj vozidlo na rozchode 1000 mm? Načo potom robiť cirkus so splietkou, extra vozovňou a údržbárskym zázemím a pod.?

#58 "To že Liberec, to nezvádol, lebo peniaze alebo Bratislava odsabotovala zmenu rozchodu úplne diletantským spôsobom, ešte neznamená, že to nemalo zmysel. Ale OK. "

Teraz píšeš v #71 "Za súčasného stavu to zmysel nemá. O tom som predsa písal."

Nie, písal si o niečom inom.

EU žiadnu podmienku rozchodu 1435 mm nedala. To si pretlačili práve tí, ktorí bojovali za prerozchodovanie. Naopak, kontrolný orgán EK (európskej komisie) jasne povedal, že do budúcnosti dá peniaze už iba na električku na metrovom rozchode a nie na predražené splietky resp. viacpásové koľaje, ktorých výstavba nemá dostatočné odôvodnenie.

A písal som niečo iné? Zmysel to malo, ale spravili sa riešenia, ktoré to pochovali. Za súčasného stavu to zmysel nemá. O tom som predsa písal.

Peniaze na nový Starý most sa získali z fondov EU, kde tram-train bola podmienka, resp. alibistický dôvod, bez toho by sa tie peniaze nezískali. Bez peňazí z EU by nebol ani ten most, ani električka do Petržalky.

Zmysel to malo možno v roku 1986. Lenže už v roku 1991 to zmysel nemalo. Prišli T6A5, ktoré od dodania jazdia v súpravách, takže kapacitne sú na úrovni KT8D5, ale nemajú taký obludný prejazdový profil. Pričom sú to stále rovnaké historičáky ako KT8D5. V čase výroby sa nejednalo o nič prevratné, ak porovnáme so zvyškom sveta, ktorý sa nám po roku 1989 otvoril.

Trate rekonštruované začiatkom 90. rokov mali prípravu na zmenu rozchodu. A trate aj dožili a pri oprave sa príprava na zmenu rozchodu odstránila. Že sú na Štúrovej, Starom moste a prevádzkovanej časti v Petržalke koľajnice aj pre rozchod 1435 mm je pomníček všetkým prerozchodovávačom, ktorí to ešte nasilu pretlačili zabalené ako prípravu na tram-train, o ktorom vôbec nemali šajnu odkiaľ kam by mal jazdiť alebo aké vozidlo by to malo byť (technické parametre neboli definované, teda okrem rozchodu 1435 mm). Táto vybudovaná splietka bola vyhadzovaním peňazí a slúži ako pomníček všetkým tým, ktorí zasvätili svoju existenciu bojom proti rozchodu 1000 mm, ktorý našťastie prehrali.

Ja nehovorím zužovaní skríň. Ale aj na rozchode 1435 mm je veľa prevádzok, ktoré majú úzke električky, užšie než v Bratislave. A sú medzi nimi aj prevádkzy značného rozsahu, napr. Brusel, Amsterdam, Berlin, Düsseldorf, Frankfurt am Main, Leipzig, München, Kraków, Poznań, Warszawa, Wrocław, Graz, Wien, București, Milano, Roma.

Na metrovom rozchode sú električky široké 2,5 alebo viac v mestách Charleroi, Oostende, Osijek, Bielefeld (2,65 m), Heidelberg, Ludwigshafen am Rhein, Mannheim, Trondheim (2,6 m), Bratislava, Opicina. Nemecká Jena má tramvaje široké 2,45 metra, na úzkom rozchode 950 mm jazdia 2,46 metra široké električky Škoda 06T, ktorá sa testovala aj v Bratislave:
https://imhd.sk/ba/galeria/601/%C5%A0koda-06-T

Relevantnosť Jakobsových podvozkov pri debatovaní o rozchode a šírke električiek nie je žiadna. Bavíme sa o električkách, ktoré viac ako 80 km/h nejazdia.

doplním príspevok #62 o Rumunsko, Taliansko a Veľkú Britániu a Írsko

Rumunsko
Arad 1000 mm 2,4
Brăila 1435 mm 2,3
București 1435 mm 2,4
Cluj-Napoca 1435 mm 2,4
Craiova 1435 mm 2,2
Galați 1435 mm 2,3
Iași 1000 mm 2,4
Oradea 1435 mm 2,4
Ploiești 1435 mm 2,3
Timișoara 1435 mm 2,3
Taliansko
Bergamo–Albino 1435 mm 2,4
Cagliari 950 mm 2,46
Firenze 1435 mm 2,4
Milano 1445 mm 2,47
Messina 1435 mm 2,4
Napoli 1435 mm 2,3
Opicina 1000 mm 2,5
Palermo 1435 mm 2,4
Roma 1445 mm 2,4
Sassari 950 mm 2,4
Torino 1445 mm 2,4
Veľká Británia a Írsko
Birmingham 1435 mm 2,65
Blackpool 1435 mm 2,65
Croydon 1435 mm 2,65
Dublin 1435 mm 2,4
Manchester 1435 mm 2,65
Nottingham 1435 mm 2,4
Sheffield 1435 mm 2,65

Vidím, že osobné útoky pokračujú. Hlboko sa ospravedlňujem, že som si dovolil mať iný názor ako je tolerované mať.

PS: objednávateľmi zákazok, ktorým sa posielali faktúry boli okrem spomenutého aj DB Netz a DB Station&Services, ktorý už oficiálne neexistujú, ale vzniklo z nich InfraGo a ďalších niekoľko ďalších XY firiem, ktoré súhrnne patria pod Deutsche Bahn AG. Prepáč, je ich asi 30 s ktorými sa vedú rokovania a raz je na výkrese jedna firma, raz druhá. Starosť, že kto nás objednal a prečo ide faktura A a nie B nie ke moja starosť.

Tohto autistu nič nepresvedčí.

Šuhajko, ty robíš pre DB Fernverkehr, čo je osobný dopravca, rekonštrukcie tratí, ktoré patria a sú v gescii DB InfraGo?

Prosím ťa už prestaň. Ty si len zmiešal dokopy, čo si niekde počul a prečítal, vyťahal si z toho to, čo sa ti zdalo byť vhodné a teraz to tu papagájuješ ale ty vôbec netušíš, o čom hovoríš, o čom svedčí aj tvoje veľmi svojrázne zaobchádzanie s terminológiou, ty centrálny podvozok

Je to absurdné, že po tom, čo sa už dávno zistilo, že zmena rozchodu je nepotrebná hlúposť, sa tu ešte niekto zaoberá prechodom na železničný rozchod. Dúfam, že aspoň tá tabuľka, z ktorej jasne vidíš, že 1000 mm je úplne bežný rozchod, ťa presvedčí, aby si sa tým 1435 milimetrovým nezmyslom pre Bratislavu prestal zaoberať.

Ja chápem, že na na začiatku boli rozchody skôr politická záležitosť. Ale za mňa zmysel to malo prejsť na 1435mm. Ale chýbala koncepcia. Najprv sa navrhovalo, že by bol 3 koľajný systém (podvaly boli myslím osadené na Ružinovskej radiále.) Potom sa vymýšľalo, že budú 4 koľaje atď. Klinec do rakvy tomu spravila oprava električkovej trate Hlavná stanica - STU, kde ju celú zaliali betónom. To je proste signál, že 25-30 rokov sa toho chytať nechceme. Ale bola tu druhá možnosť, keď sa začali plánovať hromadné opravy tratí, začiatok Karlovesko-dúbravská, kde boli 2 možnosti, buď rovno osadiť 4 koľaje po vzore, ako je to na Starom moste (nemusíš meniť nástupišťa, skrine by ostali rovnako ďaleko od neho), alebo by sa osadili len vnútorné pre 1000mm rozchod a pre 1435m by sa osadili neskôr. V priebehu 20 rokov bol predsa plán rekonštruovať celú sieť. Zatiaľ by sa teda jazdilo na 1000mm, potom by sa prešlo na 1435. Bratislava má dlhodobo problém s údržbou tratí a keby len tratí. Veci sa začnú opravovať až v havarijnom stave a tým pádom sa zbytočne míňajú obrovské peniaze. Ale keďže mesto zabetónovalo Hlavná stanica - STU, Karlovesko-dúbravská sa postavila na 1000mm, Vajnorská tiež, Petržalka tiež, je to už pasé. Ja som nehovoril, že poďme, musíme teraz, ale že bola možnosť proste a malo by to výhody.

#41 Zo začiatku by bol 1000mm rozchod, neskôr ako by sa opravili trate, tak napríklad linka Petržalka - Rača postupne ako by sa to robilo. Nikto by predsa hneď ako postavil 1435mm koľaje netrhal 1000mm koľaje

#51 Je jednoduchšie zúžiť skriňu električky ako ju rozširovať. Nosné časti sa len skrátia a hotovo. Netreba všetko prepočítavať, že sa to natiahlo.

Vieš napríklad prečo sa pri rýchlovlakoch upustilo od 2 podvozkov na vozeň a prešlo sa centrálny podvozok medzi vozňami na ktorom sú položené vozne? Veľa ľudí si to ani nevšimlo. Človek si povie blbosť, načo? Ale ono to má dosť podstatný faktor.

#56 Ak tak veľmi na tom trváš, pre DB Fernverkehr AG už 5 rokov rekonštrukcie tratí a na niektorých sa zvyšuje rýchlosť zo 160km/h na 200km/h. Takže neodporúčam teda cestovať do Nemecka.

mesto rozchod šírka električiek

Belgicko
Antwerpen 1000 mm 2,3
Bruxselles 1435 mm 2,3
Charleroi 1000 mm 2,5
Gent 1000 mm 2,3
Oostende 1000 mm 2,5
Bulharsko
Sofija 1009/1435 mm 2,3/2,5
Česká Republika
Brno 1435 mm 2,56
Liberec 1435 mm 2,56
Most 1435 mm 2,56
Olomouc 1435 mm 2,5
Ostrava 1435 mm 2,5
Plzeň 1435 mm 2,56
Praha 1435 mm 2,5
Estónsko
Tallinn 1067 mm 2,3
Fínsko
Helsinki 1000 mm 2,4
Francúzsko
Bordeaux 1435 mm 2,4
Grenoble 1435 mm 2,4
Lille 1000 mm 2,4
Lyon 1435 mm 2,4
Montpellier 1435 mm 2,65
Nantes 1435 mm 2,4
Orleans 1435 mm 2,32
Paris 1435 mm 2,65
Rouen 1435 mm 2,4
Saint-Étienne 1000 mm 2,15
Strasbourg 1435 mm 2,4
Holandsko
Amsterdam 1435 mm 2,4
Den Haag 1435 mm 2,55
Houten 1435 mm 2,4
Rotterdam 1435 mm 2,4
Utrecht 1435 mm 2,65
Chorvátsko a Srbsko
Osijek 1000 mm 2,5
Zagreb 1000 mm 2,3
Beograd 1000 mm 2,3
Lotyšsko
Daugavpils 1524 mm 2,5
Liepāja 1000 mm 2,3
Rīga 1524 mm 2,5
Maďarsko
Budapest 1435 mm 2,5
Szeged 1435 mm 2,4/2,65
Miskolc 1435 mm 2,65
Debrecen 1435 mm 2,65
Nemecko
Augsburg 1000 mm 2,3
Bad Schandau 1000 mm 2,2
Berlin 1435 mm 2,4
Bielefeld 1000 mm 2,65
Bochum 1000/1435 mm 2,3/2,65
Bonn 1435 mm 2,4
Brandenburg an der Havel 1000 mm 2,3
Braunschweig 1100 mm 2,3
Bremen 1435 mm 2,65
Chemnitz 1435 mm 2,65
Cottbus 1000 mm 2,4
Darmstadt 1000 mm 2,4
Dessau 1435 mm 2,3
Dortmund 1435 mm 2,4
Dresden 1450 mm 2,65
Duisburg 1435 mm 2,3
Düsseldorf 1435 mm 2,4
Erfurt 1000 mm 2,3
Essen 1000/1435 mm 2,3
Frankfurt am Main 1435 mm 2,4
Frankfurt an der Oder 1000 mm 2,3
Freiburg im Breisgau 1000 mm 2,3
Gelsenkirchen 1000/1435 mm 2,3
Gera 1000 mm 2,4
Görlitz 1000 mm 2,2
Gotha 1000 mm 2,2
Halberstadt 1000 mm 2,2
Halle an der Saale 1000 mm 2,3
Hannover 1435 mm 2,65
Heidelberg 1000 mm 2,5
Heilbronn 1435 mm 2,65
Jena 1000 mm 2,45
Karlsruhe 1435 mm 2,65
Kassel 1435 mm 2,65
Köln 1435 mm 2,65
Krefeld 1000 mm 2,3
Leipzig 1458 mm 2,3
Ludwigshafen am Rhein 1000 mm 2,5
Magdeburg 1435 mm 2,3
Mainz 1000 mm 2,3
Mannheim 1000 mm 2,5
Mülheim an der Ruhr 1000/1435 mm 2,3
München 1435 mm 2,3
Nordhausen 1000 mm 2,3
Nürnberg 1435 mm 2,3
Oberhausen 1000 mm 2,3
Plauen 1000 mm 2,3
Potsdam 1435 mm 2,3
Rostock 1435 mm 2,65
Saarbrücken 1435 mm 2,65
Schöneiche 1000 mm 2,3
Schwerin 1435 mm 2,65
Strausberg 1435 mm 2,5
Stuttgart 1435 mm 2,65
Ulm 1000 mm 2,3
Woltersdorf 1435 mm 2,2
Würzburg 1000 mm 2,4
Zwickau 1000 mm 2,3
Nórsko
Oslo 1435 mm 2,65
Trondheim 1000 mm 2,6
Poľsko
Bydgoszcz 1000 mm 2,35
Bytom 1435 mm 2,4
Chorzów 1435 mm 2,4
Czestochowa 1435 mm 2,4
Elbląg 1000 mm 2,35
Gdańsk 1435 mm 2,4
Gliwice 1435 mm 2,4
Gorzów Wielkopolski 1435 mm 2,4
Grudziądz 1000 mm 2,4
Katowice 1435 mm 2,4
Kraków 1435 mm 2,4
Łódź 1000 mm 2,4
Poznań 1435 mm 2,4
Ruda Slaska 1435 mm 2,4
Sosnowiec 1435 mm 2,4
Szczecin 1435 mm 2,35
Torun 1000 mm 2,4
Warszawa 1435 mm 2,4
Wrocław 1435 mm 2,4
Zabrze 1435 mm 2,4
Portugalsko
Lisboa 900 mm 2,3 ?
Porto 1435 mm 2,65
Rakúsko
Gmunden 1000 mm 2,3
Graz 1435 mm 2,3
Innsbruck 1000 mm 2,3
Linz 900/1000 mm 2,3
Wien 1435 mm 2,38
Slovensko
Bratislava 1000 mm 2,5
Košice 1435 mm 2,5
Španielsko
Alicante 1000 mm 2,4
Barcelona 1435 mm 2,65
Bilbao 1000 mm 2,4
Valencia 1000 mm 2,4
Švajčiarsko
Basel 1000 mm 2,3
Bern 1000 mm 2,3
Genéve 1000 mm 2,3
Lausanne 1435 mm 2,65
Neuchatel 1000 mm 2,4
Zürich 1000 mm 2,4
Švédsko
Göteborg 1435 mm 2,65
Norrköping 1435 mm 2,3
Stockholm 1435 mm 2,65

Viac sa mi nechce, ešte ostáva spraviť Taliansko, UK, Írsko, Ukrajinu a Bielorusko, aby sme mali kompletnú Európu (okrem Ruska).

Amen! Toto vytesať do kameňa.

Inak k tomuto nie je nejaká prehľadná tabuľka? V štruktúre mesto/prevádzka, rozchod, šírka vozidiel?

Každé rozhodunutie je poplatné dobe, v ktorej bolo urobené. V 80. rokoch 20. sotoriča, v čase reálenho socializmu, monopolu ČKD Tatra na tramvaje a plánovaného hospodárstva bol naozaj problém zísať modernú električku. A to ako na metrový rozchod, tak aj železničný. Monopolný výrobca sa pchal do riti sovietom. Akási komisia navrhla KT8D5 podľa vtedajších predstáv moderného veľkokapacitného vozidla rýchlodrážneho charakteru. To by bolo ešte OK, ak by sa to vozidlo rýchlodrážneho charakteru násilne nevnucovalo do prevádzok, ktoré požadovali normálne električky. Ak nechtete, nedostanete. A ak aj chcete, tak si musíte počkať, prioritou je výroba pre ZSSR. Sériová výroba KT8D5 sa rozbehla až v roku 1989. Že sa to s KT8D5 celkom nestihlo ani na domácom trhu - a hlavne že nebol vyrobený typ KT8A5 (o ktorý by prevádzky záujem mali) je historický fakt. V rokoch 1985 až 1989 museli byť dopravné podniky v ČSSR zachraňované masívnou výrobou T3SUCS s nehospodárnou odporovou výzbrojou. Iba od roku 1985 do pádu režimu sa vyrobilo 782 zastaralých električiek T3SUCS pre prevádzky v ČSSR. A to nepočítam náhradné skrine ani neskoršie dokončené vozne T3M2-DVC, ktoré boli vyrobené až po T6A5. KT8D5 sa pre domáce podniky vyrobili iba 152 kusov a časť z nich sa aj tak ešte odpredala do zahraniča. Miesto KT8D5 sa mestá vrhli na T6A5, ktorých bolo vyrobených 296 kusov. Lebo "obludy" KT8D5 nepotrebovali a niečo normálne ako vyššie spomínaná KT8A5 nikdy neopustilo výkresy. Ale vráťme sa do 2. polovice 80. rokov a podľa vtedajšieho stavu vecí si položme otázku, či má zmysel prevádzkovať donekonečne iba T3 alebo či by sme mohli urobiť niečo pre to, aby sme získali moderné električky. Tak prišiel návrh zmeniť rozchod a prebudovať celý systém. Aj sa to do detailu spočítalo a vyčíslilo. Aj tak to bol drahý špás, na ktorý by nikdy neboli vyčlenené dostatočné prostriedky, tak sa to iba pripravovalo s tým, že jedného dňa sa to bude môcť realizovať. Lenže pripravovalo sa to už po zásadných zmenách a mnohé dôvody pre zmenu rozchodu pominuli.

Zmeny v 90. rokoch znamenali, že monopolný výrobca svoj monopol stratil a prechod na trhové hospodárstvo spolu s kolapsom ťažkého priemyslu spôsobili ekonomcké problémy. Zároveň sa začali prehodnocovať všetky projekty. Zmena rozchodu bola v Bratislave našťastie zastavená ešte skôr, než sa reálne s ňou začalo. Nedostatok financií Bratislavu zachránil. Ak by sa to nebodaj skutočne realizovalo, tak by sme dnes mali rozbitý systém dvoch rozchodov, stále by to nebolo ukončené a zrejme by sa to vyriešilo zrušením jedného z rozchodov, podľa stavu siete toho s menším prevádzkovým rozsahom. Jazdili by stále tie isté staré T3 a K2, akurát na inom rozchode. A možno by sme po vzore Liberca mali aj T2R, lebo miesto obnovy vozového parku by sa peniaze vyhodili na úplne nepotrebnú zmenu rozchodu, ktorá by pre cestujúcich nepriniesla žiadne zvýšenie komfortu, lebo by sa vozili v tých istých starých šunkách. Alebo autobusoch, ktoré "dočasne" nahradili nielen metro, ale aj električku, ktorá sa musela na metrovom rozchode zarezať.

Pôvodný zámer prerozchodovať električky v Bratislave na 1435 mm má isté rácio. Ale platí, že keď sa situácia zmení, je vhodné prehodnotiť zámery a prispôsobiť sa. Že bolo rozhodnutie o ponechaní rozchodu 1000 mm správne sa potvrdilo. Máme funkčný systém a nové pohodlné, nízkopodlažné veľkokapacitné električky v počte 90 kusov a do roku 2026 pribudne ešte 10 posledných jednosmerných. Zmena rozchodu naozaj zmysel nemala, lebo problémy, ktorými trpeli električky, neboli spôsobené rozchodom, ale celkovým úpadkom spôsobeným nedostatkom peňazí aj na údržbu tratí. A že ten nedostatok peňazí má väčší vplyv ako rozchod sa mi potvrdilo pri mojich návštevách Ukrajiny, kde sa staré T3 kývali do strán ešte viac na rozpadnutých tratiach o rozchode 1524 mm, než T3 v Bratislave na rozchode 1000 mm na opravených tratiach. A to som sa na UA povozil aj v električkách (a trolejbusoch) pôvodom z Bratislavy.

Iný názor mať môžeš, ale nemusíš byť hneď ješitný keď s tvojim názorom ostatní nesúhlasia. Liberec to nezvládol - a kde berieš istotu v tom, že Bratislava by to zvládla? Nedopadlo by to ako metro? Bratislava zmenu rozchodu odsabotovať nemusela, tá zmena rozchodu sa odsabotovala sama tým, že sa ukázala byť nepotrebná a ďalší rozvoj môže úplne bezproblémovo fungovať na rozchode 1000 mm.

A bolo by fajn, keby si mi dal reakciu na veci spomenuté v príspevkoch #41 a #51.

OK, ospravedlňujem sa každému, že mám iný názor ako miestny experti a nič iné tolerované nie je, lebo...

To že Liberec, to nezvádol, lebo peniaze alebo Bratislava odsabotovala zmenu rozchodu úplne diletantským spôsobom, ešte neznamená, že to nemalo zmysel. Ale OK.